15.6.2010, týždeň z domu
Idem si tak po nábreží na bicykli domov, prejdem okolo tunela a pri PKO na predbehla skupinka mladších cyklistov, nejakí tínejdžeri. Jednu babu som si obezrel a vypadla jej z nosiča Isostar fľaša. Beriem ju so sebou, veď sa zíde, Lucia nema a nosi miesto nej 0,7l od minerálky. Pokračujem ďalej domov a zrazu som na benzínovej pumpe nad Spišskou Novou Vsou, ked stretávam aj oddychujúci hlúčik stredoškolákov. Je s nimi aj pekná kučeravá dievčina, čo vyzerá na 18násť. Nejako sme sa dali do reči je prijemná, ideme si na pumpum kúpiť nejake pitie. Zrazu prichádza vedúca študentov a nadáva dievčinke, nech sa so mnou nebavi. Tá ju ale posiela dopreč a už sa spolu ideme flákať po Spišskej. Sme na nejakej lúčke, z ktorej sa ťahá kopec s nejak budovou. Je to paráda, romatika, s novou babou sa prechádzať. Pomaly sa blížime k budove, je to asi kostol, tak sa tam schováme. Viem, že niekde v okolí mám známeho, tak čakám, ze sa vynorí. Aj sa tak stane, ideme do bytu, kde chalana posielam preč a s babou lezeme do postele, je fajn prijemna, voňavá a zrazu je v izbe aj Lucia. Pozerá sa na nás, ako dievča láskam, tak ju ponúkam, nech si tiež skúsi. Osmelí sa, ale nepáči sa jej. Idem teda do kuchyne. Po ceste v prechodnej izbe stojí aziatka s malým dieťaťom, ktoré sa mi zakvačí do nohy. Neviem sa ho zbaviť, až si ho nakoniec sama zoberie a pokračujem do kuchyne. Tam hrá niekoľko cigánov karty. Pozrú na mňa, kývnu hlavami a tak idem naspať do izby.
6.12.2010 Meiringen, Svajciarsko
Tradičná paranoja – strácanie zeme pod nohami. Dom fotografie sa jemne premenil, na 4 poschodi bola nejaka krčma, podstatne je to, že akosi zmizli schody hore a bolo treba sa vyšplhať po drevenej podlahe – podlaha jednotlivých poschodí pozostávala iba z drevených dosák položených vedľa seba, ktoré boli na krajoch založené v kovovom profile. Samozrejeme, ako som sa snažil po nich vyšplhať nahor – boli tam priechody ako na lešení – tak sa dosky furt nejak posúvali a padali dole, takže vyjsť nahor sa v podstate nedalo, nakoniec skončila budova tak, že 2 a 3 poschodie vlastne neexstovalo, podlaha vypadala dole. Potom (predtým) som sa viezol so šéfom v aute a niečo sme horlivo preberali, skončil som doma s mamou, ktora mi oznámila, že si ide von pofajčiť, čo ma úplne dorazilo, hádzal som sa o zem, že nech s tým prestane.
4.12. 2010 Delemont, Švajčiarsko
Odchádzal som z fakulty a okolo prešiel priposratým spôsobom nejaký chlapík. Objavil sa Vlado, že on toho človeka pozná, že ten je pravidelne posratý. A keď som prišiel na zastávku ZOO, tak tam ten posratý samozrjeme stál, nastúpil do môjho busu a smrdel celú zápchu na patrónke.
17.1. 2011 Lamač
Najskôr sme mali výlet neviem kam, klasika dánsko-rumunská zostava. Čo ale bolo zaujímavé, že sme cestou (asi vlak) jedli grilované mäso. Mne sa zdalo nejaké zvláŠtne, teda tvarom nie chuťou, tak soms a niekoho pýtal, že aký je to zer. No a vysvitlo, že krt. Ešte mi dokonca niekto ukázal bloček z potravín, kde bol pri tejto mäsovej položke obrázok krtka.
Druhý odsek bol cestovateľský s Bobom, ktorý neviem prečo musel íst najskor na prázdno na otočku do Poľska a keď sa vrátil a bral akurát mňa a hybaj znova do Poľska.
21.1.2011 Lamač
A bol som niekde v zahraničí na doktorandskom intráku, ktorý bol svojím spôsobom aj pracoviskom. Pobehoval som hore dole, s Andrejom a Majou, netuším aký to bol Štát, ale boli sme niekde v zahraničí. Celkom fajn, také bezstarostné doktorandovanie, akurát na záver som dostal paniku, že nemám zamknutý kancel. Utekal som naspäť po extra dlhej a kľukatej chodbe, ešte aj po schodoch a div sa svete, dvere naozaj boli otvorené.
2.2.2011 Lamač
Mal som v ramene zahniezdeneho maleho červa, behal som s tým pár dní, až sme s Majou, Monikou a Andrejom šli polihovať na lúku. Tam to Maji nedalo a toho červa mi z ramena vytiahla. Bol veľkosti takeho z orechu, možno aj menší (ešte nevypasený), avŠak bolo tažké ho dolapiť, skákal po okolí ako kobylka.
A potom som bol niekde pri mori, plavil sa na lodke, kera vyzerala ako kolotočárska labuť. Okolite labute mali siete, takže som mal aj ja, ale akosi sa mi nedarilo nič uloviť. Plavil som sa hore dole a nakoniec v sieti skončila mrte veľka korytnačka. Nevedel som čo s ňou, tak davaj sa pýtať okolitých rybárov. Nikto nevedel, ako ju zo siete dostanem, až jeden temný zakuklenec, ktorého labuť bola čierna a miesto vtáčej hlavy mala dračiu, očidivne živú a cvakajúcu čelusťami. Nech idem na breh a tam sieť rozreže. Davaj na breh a zrazu som bol v nejakom byte, kde spolu so mnou pobehovala moja korytnačka.
A znova niekde pri vode, na all inclusive pobyte. Avšak bývam s cudzími ľudmi, pričom miestnosť kde sa stravujeme je z väčšej časti zaplnená rodinou hoteliéra. Sú to tmaví kučeraví ľudia, kričia a hovoria rečou, ktorej nerozumiem. Ideme teda na jachtu, niekam sa previezť. Je sa nami aj nejaka opálená silikónová ženska, ktoru pocas plávania núti k fajke a prekvapivo vydrží po vodou dosť dlho, až ju sám vytiahnem na hladinu. Jej výkon poteší aj dvoch prítomných tínejdžrov. Po návrate na súš máme hromadný obed, tlačím a divím sa, čo ten papek, ktorému dlhodobno zvoní mobil melódiou Simpsonovcov, je taký papekovitý a nedvihne. Samozrejeme, je to môj budík.
Cez to všetko som mal telefonát od Jura, že by sa rád niekam z Axtonu presťahoval, chcel vedieť na kedy ma dohodnúť nosičov.